V Biblii a dejinách cirkvi nájdeme minimálne 5 princípov, podľa ktorých sa rozpoznávajú pravé, Bohom inšpirované knihy: 📚✨

1. Napísal knihu Boží prorok? 👳‍♂️
   Ak ju napísal Boží hovorca, je to Božie slovo.

2. Bol pisateľ potvrdený Božím zázrakom? ✨
   Zázraky oddeľovali pravých prorokov od falošných. Mojžiš dostal zázračné schopnosti (2M 4:1-9), Eliáš zvíťazil nad Baalovými prorokmi (1 Kr 18), Ježiš potvrdzoval svoju službu mocnými skutkami (Sk 2:22). Zázraky sú znamením pravosti Božieho slova.

3. Priniesla kniha pravdu o Bohu? 🕊️
   Boh nemôže klamať (Žd 6:18), preto žiadna kniha so lžou nemôže byť Božím slovom. Cirkevní otcovia hovorili: „Ak je pochybnosť, vyraď ju.“ Tým zabezpečili kvalitu kánonických kníh.

4. Prichádza s mocou Božou? 💥
   Slovo Božie je živé a mocné (Žd 4:12), schopné meniť život (2 Tim 3:17) a evanjelizovať (1 Pt 1:23). Ak kniha nemá túto silu, Boh za ňou nestojí.

5. Bola prijatá Božím ľudom? 🙏
   Pavel hovorí, že ľudia prijali kázanie ako Božie slovo, nie len ľudské (1 Tes 2:13). Pôvodné prijatie veriacimi v čase napísania knihy potvrdilo jej autoritu. Peter napríklad uznal Pavlove listy za Písmo (2 Pt 3:16).

Podmienky pre zaradenie do novozmluvného kánonu 📜✨

• Základným predpokladom zaradenia knihy do novozmluvného kánonu bola božská inšpirácia 🙏, pričom hlavné slovo mali apoštoli 👥.

• V novozmluvnej terminológii bol zbor, ktorému Kristus zasľúbil uvedenie do všetkej pravdy (Jn 16:1-3) 🕊️ pomocou Ducha Svätého, vybudovaný na základe apoštolov a prorokov (Ef 2:20) 📖.

• Zboru v Jeruzaleme bolo nariadené pokračovať v učení apoštolov (Sk 2:42) 📚.

• Výraz apoštolský ✉️, používaný ako podmienka zaradenia do kánonu, nemusí nevyhnutne znamenať apoštolské autorstvo alebo text zhotovený priamo pod vedením apoštolov.

• Apoštolská autorita 👑, ktorá vystupuje do popredia v Novej zmluve, nikdy nestojí samostatne, bez Božej autority 🙌.

• V epištolách sa neustále objavuje uznanie jedinej absolútnej autority – autorita samotného Boha ✨.

• Čokoľvek apoštoli hovoria s autoritou, je vždy uplatňovaním Božej autority ⚖️.

• Keď napríklad Pavel obracia svoju apoštolskú autoritu, zakladá svoje tvrdenia výhradne a priamo na svojom poverení od Pána (Gal 1-2) 📜.

• Keď si nárokuje právo riadiť zborový život, požaduje pre svoje slovo Pánovu autoritu, aj keď nemôže byť doložené žiadne priame slovo Pána (1 Kor 14:37; 1 Kor 7:10) 🔐.

Dôvody pre ich zozbieranie 📚✝️

• Boli prorocké
  Prvotný dôvod na zbieranie a uchovávanie inšpirovaných kníh bol, že boli prorocké. Ak knihu napísal apoštol alebo Boží prorok, bola hodnotná a mala byť zachovaná. Toto vidíme napríklad zo zbierania a obehu Pavlových epištol (2Pt 3:15; Kol 4:16).

• Potreby ranej cirkvi ⛪
  Zbory potrebovali jasné usmernenie, ktoré knihy čítať a používať v náročnom a nepriateľskom prostredí. Potrebovali istotu, ktoré knihy slúžia ako autorita.

• Rozmach heretikov ⚔️
  Už v roku 140 n. l. heretik Markion vytvoril svoj neúplný kánon a začal ho šíriť. Cirkev musela reagovať zozbieraním všetkých kníh Novej zmluvy.

• Výskyt falošných rukopisov 📜❌
  Mnohé zbory používali na bohoslužbách nepravé knihy, čo vyžadovalo rozhodnutie o oficiálnom kánone.

• Misia a šírenie evanjelia 🌍
  Kresťanstvo sa rýchlo rozširovalo, a preto bolo treba prekladať Bibliu do rôznych jazykov (napr. sýrčina, latinčina). Bez jasného kánonu nebolo možné správne vybrať, čo prekladať.

• Prenasledovanie ⛓️🔥
  Diokleciánov edikt z roku 303 n. l. chcel zničiť posvätné knihy kresťanov. Kresťania potrebovali vedieť, ktoré knihy sú naozaj posvätné, za ktoré stojí zomrieť.

Atanázius Alexandrijský 📜 (367 n. l.)
Ako prvý uviedol zoznam novozmluvných kníh, ktorý presne zodpovedá dnešnej Novej zmluve. Tento zoznam zverejnil vo sviatočnom liste zborom. Napísal:
„Nie je nezáživné hovoriť o knihách Novej zmluvy. Sú nimi štyri evanjeliá 📖 podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána. Ďalej Skutky apoštolov ✝️ a sedem listov (nazývané všeobecné): jeden od Jakuba, dva od Petra, tri od Jána a jeden od Júdu. Nasleduje štrnásť Pavlových listov 📝 v tomto poradí: Rimanom, dva Korinťanom, Galaťanom, Efezanom, Filipanom, Kolosanom, dva Tesaloničanom, Židom, dva Timotejovi, Títovi a Filemonovi. A okrem toho aj Zjavenie Jána 🔥.“

Hieronymus a Augustín ✍️📚
Krátko po Atanáziovi nasledovali jeho príklad a ich novozmluvný kánon obsahoval taktiež 27 kníh.

Polykarp a jeho súčasníci 🕊️📜
Polykarp (115 n. l.), Klement Alexandrijský (okolo r. 200 n. l.) a ďalší raní cirkevní otcovia citovali Starú i Novú zmluvu slovami: „ako sa hovorí v Písmach“ 📖.

Justín Martýr (100–165 n. l.) 🕯️📖
Vo svojej Prvej apológii (1.67) o eucharistii píše:
„V deň zvaný nedeľa ☀️ sa všetci, čo žijú v meste alebo na vidieku, stretávajú na jednom mieste a čítajú spomienky apoštolov alebo písma prorokov, tak dlho, ako to čas dovoľuje. Po čítaní vedúci prednesie napomenutie a pozvanie k napodobovaniu týchto dobrých vecí.“
V Dialógu s Tryfónom používa formulu „Je napísané“ 🖋️ pri citovaní evanjelií, čo potvrdzuje inšpirovanosť Písma.

Irenej (180 n. l.) 🌟📜
Učil sa pri nohách Polykarpa, učeníka Jána. Ako biskup v Gálii potvrdil kanonickosť štyroch evanjelií, Skutkov, Pavlových listov a Zjavenia. Už v roku 180 n. l. boli štyri evanjeliá považované za nemennú pravdu, rovnako prirodzené ako štyri svetové strany 🌍.

Ignatius (50–115 n. l.) ✉️🙏
Písal: „Nepokladal som sa za hodného, aby som vám ja – odsúdený – rozkazoval ako apoštol.“

Cirkevné koncily ⛪️📜
Synoda v Hippo (393 n. l.) vymenovala dvadsaťsedem kníh Novej zmluvy a zaznamenala ich predchádzajúce prijatie do kánonu. Rozhodnutie potvrdila o štyri roky neskôr tretia synoda v Carthage 🕊️. Odvtedy rímskokatolícka cirkev, protestanti aj cirkev východného obradu nepochybovali o kánone s 27 knihami 📚.

Zoznam apokryfov 📜❓:

• Barnabášova epištola ✉️ (70-79 n. l.)

• Prvý Klemensov list Korintským 📄 (okolo r. 96 n. l.)

• Druhý Klemensov list Korintským 📄 (okolo 120-140 n. l.)

• Hermasov pastier 🐑 (okolo r. 115-140 n. l.)

• Učenie dvanástich apoštolov (Didaché) 📚 (okolo 100-120 n. l.)

• Petrova apokalypsa 🔥 (okolo r. 150 n. l.)

• Skutky Pavla a Tekla 👥 (170 n. l.)

• List Laodicejským 📜 (štvrté storočie?)

• Evanjelium podľa Židov ✡️ (65-100 n. l.)

• Polykarpov list Filipským ✉️ (okolo r. 108 n. l.)

• Sedem listov / Ignác z Antiochie ✉️ (okolo r. 100 n. l.)

• Žiadna z nich nedosiahla viac než len dočasné a miestne uznanie ⏳📍.

• Žiadna z nich nezískala polokanonické postavenie ⚠️❌.

• Žiadny významný kánon ani cirkevný koncil ich nezaradil medzi inšpirované knihy Novej zmluvy 📚🚫.

• Čiastočné prijatie týchto kníh bolo často kvôli ich odvolávaniu sa na kanonické knihy (napr. Laodicejským na Kol 4:16) a údajného apoštolského autorstva (napr. Skutky Pavla) ✍️🔍.

• Aj po objasnení týchto faktov zostali pochybnosti o ich kanonickosti ❓⚖️.

Toto je len čiastočný zoznam falošných a odmietnutých kníh 📜❌.