Všetky spoľahlivé preklady Starého zákona 📜 (SZ, často nazývaného Hebrejská Biblia 📖 HB) do akéhokoľvek dnes používaného jazyka 🗣️ musia vychádzať zo starých rukopisov 🧾, ktoré sa zachovali až do dnešných čias 🕰️.

Dôležitá úloha určiť hebrejský (väčšina SZ) a aramejský 🏺 (časti Daniela, Ezdráša a niekoľko ďalších veršov) text, ktorý je najvernejší pôvodným spisom ✍️, je zložitá ⚖️, pretože neexistuje žiadny dokument 📄, ktorý by pochádzal od svojho biblického autora (autograf) 🧠, ale iba starostlivo vypracované 🛠️, ale nie dokonalé ❌ kópie z neskorších období 🧓.

Napríklad veľká časť prorockých spisov 📚 pochádza z 9. až 6. storočia pred Kristom ⏳, ale najstaršie existujúce fragmenty kópií 🧩 v hebrejčine a aramejčine pochádzajú z 2. storočia pred Kristom.

V 3. storočí pred Kristom bola hebrejská Biblia 📖 prvýkrát preložená do gréčtiny; táto takzvaná Septuaginta 🏛️ je najstarším a najdôležitejším nepriamym svedectvom 👁️ z tohto obdobia o znení hebrejského/aramejského textu.

Neskôr pribudli ďalšie staroveké preklady 🌍, predovšetkým preklad do obecnej ("vulgátnej") latinčiny 🏺, sýrsky "Pešitta" 🇸🇾 a aramejský "Targum" 📜.

Najstarší priami svedkovia textu hebrejskej Biblie 📜 sú rukopisy nájdené v roku 1947 a neskôr v Judskej púšti 🏜️, ktoré boli ukryté v jaskyniach 🕳️ neďaleko Kumránu na západnom okraji Mŕtveho mora 🌊.

Tieto starobylé rukopisy 🧾 obsahujú zvyšky približne 200 prepisov jednotlivých biblických kníh 📚 z obdobia medzi rokom 150 pred n. l. a 70 n. l.

Okrem jedného jediného prepisu Knihy Izaiášovej 📖, ktorý sa zachoval celý, sú biblické texty z Kumránu len fragmenty, na ktorých sa vo väčšine prípadov dá rozoznať veľmi obmedzený počet čitateľných slov, často len niekoľko znakov 🔡.

Najstaršia kompletná kópia celej hebrejskej Biblie, ako ju poznáme dnes, je Leningradský kódex z roku 1008 📗.

Ďalšia starobylá kópia, Aleppský kódex 📘, pochádzajúci z obdobia takmer o sto rokov skôr (n. l. 930), žiaľ, už nie je kompletný ❌.

Kódex Leningradensis a Aleppský kódex sú dva hlavné príklady takzvaného masoretského textu ✍️.

Cieľom starozákonného textového výskumu 🧠 je identifikovať náhodné chyby, ako aj zámerné zmeny v texte hebrejskej Biblie, ktoré sa vyskytli v priebehu času ⏳.

Všade, kde je to možné, sa snaží tieto zmeny opraviť 🛠️ tak, že najprv identifikuje odchýlky v prenose prostredníctvom porovnania existujúcich rukopisov navzájom 📄📄 a so starovekými prekladmi 🌍, a potom rekonštruuje pôvodnú verziu pomocou prísnych vedeckých kritérií 🧪.

(Postup používaný pri výskume textov Nového zákona je uvedený v nasledujúcej časti.)

Len na základe rukopisných dôkazov 📜 je najlepšie dosiahnuteľné znenie hebrejskej Biblie, aké bolo okolo roku 200 pred n. l. 🕰️.

Vzhľadom na neúplnosť textových svedectiev, ktoré máme dnes k dispozícii 📄, sa však táto najstaršia dosiahnuteľná podoba textu nedá rekonštruovať v rovnakom rozsahu vo všetkých prípadoch ❗.

V záujme prezentácie jednotného textu 📘 v tlačenom vydaní hebrejskej Biblie sa teda musí upustiť od konštrukcie textovej podoby opravenej podľa vedeckých kritérií 🧪 (ako v prípade Nového zákona ✝️).

Namiesto toho je vhodné vytlačiť kópiu ´´masoretského textu´´ 📖 a potom v prípade potreby uviesť zoznam zachovaných textových variantov 📚 v tzv. kritickom aparáte 🧾 v päte každej strany 📑.

Na tomto mieste sa môžu uviesť aj všetky vedecké návrhy na zlepšenie masoretského textu 💡.

Biblia Hebraica Stuttgartensia (BHS) 📗, ktorá je výsledkom viac ako 100 ročného výskumu 🔬 textov Starého zákona, sa riadi touto zásadou.

BHS sa dnes používa vo všeobecnosti 🌍 a je cenená medzi vedcami 🧠 zo všetkých kresťanských a židovských prostredí ✡️✝️ ako vysoko spoľahlivé vydanie textu hebrejskej Biblie 📖.

Poskytuje základ pre vzdelávanie duchovných 🎓 v pôvodnom jazyku Starého zákona a je základom všetkých renomovaných moderných prekladov Biblie 🌐.

Leningradský kódex 📗.

Ilustrácia zobrazuje jednu z prepracovane vyhotovených ozdobných strán 🎨 na konci rukopisu 📜.

Citáty z masoretských pravidiel 📖 a biblických textov ✡️ sú napísané geometrickými vzormi 🔷🔶.

Zvláštnosťou spôsobu, akým bol (a, podobne ako arabčina, stále je) normálne písaný hebrejský jazyk ✍️, je, že je písaný bez väčšiny samohlások 🔤.

Po viac ako tisíc rokov ⏳ boli písané len spoluhlásky, ale samohlásky potrebné na výslovnosť musel doplniť čitateľ 👀.

To platí aj pre Qumránske rukopisy 📜.

Tento "spoluhláskový" text hebrejskej Biblie sa považuje za fixný (nesmie sa meniť) 🧷 od 1. storočia n. l., a židovský ľud ✡️ od tej doby prikladá veľký význam jeho presnému prenosu 📖.

Problém zostáva v tom, že spoluhláskový text často umožňuje rôzne možné výslovnosti, a tým aj potenciálne rôzne významy 🌀.

Znalosť správnej výslovnosti a významu sa preto musela prenášať z generácie na generáciu 👨‍👩‍👧‍👦 spolu s písaným textom.

Okolo roku 600 n. l. 🕯️ židovskí učenci, tzv. Masoreti (doslovne „nositelia tradície“) 🧠, vyvinuli systém samohlások a akcentačných značiek, ktorý presne stanovil výslovnosť a tým aj význam textu hebrejskej Biblie 📗.

Masoreti v tejto dobe uskutočnili textový výskum najvyššej kvality 🔬.

Okrem stanovenia fixnej výslovnosti a významu sa snažili:

• zabezpečiť biblický text proti chybám pri kopírovaní,

• a kde to bolo možné, opraviť existujúce chyby 🛠️.

Na tento účel pridali na okraje svojich rukopisov:

• podrobné poznámky o variantách písania (ortografických) 📝,

• štatistické informácie o frekvencii určitých slov 📊,

• a dokonca aj pokyny, kde považovali za nevyhnutné čítať inak, ako je prenášaný konsonantový text.

Toto kompendium okrajových poznámok sa nazýva Masorah Parva („malá Masorah“) 📘.

Spolu s touto menšou zbierkou poznámok Masoreti tiež zostavili:

• zoznamy celých pasáží z biblického textu, ktoré sú rozlíšené napríklad:

  • charakteristickým ortografickým variantom 🔡,

  • konkrétnym poradím slov 🔁,

  • alebo inými zvláštnosťami 🧩.

Tieto zoznamy, zoskupené ako Masorah Magna („veľká Masorah“) 📙, sú zahrnuté:

• na vrchu a na spodku strán Masoretských rukopisov 📄.

Veľmi precízna práca Masoretov viedla k termínu pre starostlivo prepisovaný biblický text, ktorý vytvorili:
„Masoretský text“ ✅.

Vďaka ich dôkladnej práci medzi 6. a 8. storočím ⌛ od toho času existuje väčšinou jednotne prenášaná verzia Hebrejskej Biblie 📖,
s iba drobnými textovými variáciami 🧷.

Ako najlepšie tlačené vydanie hebrejskej Biblie bola BHK3 veľmi žiadaná 📚.
Prirodzene, v dôsledku nevyhnutného opotrebovania tlačových dosiek sa kvalita tlače BHK3 časom zhoršila ⏳🖨️.

Koncom 50. rokov 20. storočia už bola zrejmá potreba úplného obnovenia 🔄.
Revízia sa ukázala ako nevyhnutná aj z obsahových dôvodov, najmä vzhľadom na narastajúci počet fragmentov textov z Kumránu 🕵️‍♂️, ktoré sa v súčasnosti objavovali, keď ich publikovali vedci z celého sveta 🌍.

Tejto úlohy revízie BHK3 sa ujali Karl Elliger (Tubingen) a Wilhelm Rudolph (Munster) ako vedúci editori v spolupráci s Hansom Peterom Rugerom (Tubingen) a medzinárodným tímom starozákonných odborníkov 👩‍🏫👨‍🏫.

Na odlíšenie nového vydania od jeho predchodcu dostal názov dodatok „Stuttgartensia“ 🏙️.
Vo všetkých dôležitých aspektoch Biblia Hebraica Stuttgartensia (BHS) nadviazala na svojho predchodcu BHK3.

Ako textový základ slúžil rovnako ako predtým Leningradský kódex 📜.
Prvýkrát bol kódex vytlačený s kompletnou verziou Masory, ktorú kriticky upravil Gerard E. Weil ✍️.

Poznámky k Masore Parva sa objavili na vonkajšom okraji, zatiaľ čo vhodne upravené zoznamy Masore Magna boli publikované v samostatnom zväzku s číselným odkazovým systémom v aparáte BHS 📖.

Na rozdiel od BHK3 boli textové varianty a navrhované opravy opäť zoskupené do jedného aparátu, ale nový kritický aparát bol stručnejší a celkovo prehľadnejší 🗂️.

Technická náročnosť tohto podniku predstavovala pre WBA veľkú výzvu ⚙️.
Pre hebrejský text bolo potrebné zaobstarať a upraviť špeciálne upravenú sadzobnú jednotku, vyrobiť vhodný typ písma a primerane poučiť sadzobníkov 🖋️.

Prvý fascikel BHS vyšiel v roku 1969 🗓️ a práca bola dokončená v roku 1977 🏁.

Vďaka svojej vysokej spoľahlivosti a kvalite sa Biblia Hebraica Stuttgartensia (BHS) stretla s veľkým ohlasom na celom svete 🌐 a dosiahla veľký náklad 📦.

Dodnes zostala jediným kompletným vedeckým vydaním Codexu Leningradensis, pričom všetky dôležité varianty textu a navrhované opravy sú uvedené ako poznámky pod čiarou 📚🔍.

Od prvého vydania BHS uplynuli tri desaťročia ⏳, počas ktorých sa v oblasti výskumu starozákonných textov veľa vyvinulo. Najdôležitejšie je, že boli publikované všetky fragmenty kumránskych rukopisov 📜, výrazne pokročil výskum gréckej septuaginty 🏛️ a je k dispozícii nové, kompletné hlavné vydanie latinskej vulgáty 📚. Zároveň sa teraz na každé vydanie hebrejskej Biblie kladú iné nároky.

Najdôležitejšie je, aby každé nové vydanie hebrejskej Biblie poskytlo jasné a spoľahlivé zobrazenie všetkých zachovaných textových variantov ✍️, pokiaľ sú relevantné pre biblický preklad a exegézu. Týmto vydaním sa čitateľ dostane do pozície, v ktorej si bude môcť urobiť vlastný úsudok o akejkoľvek textovej situácii 🤔. Na druhej strane subjektívne názory editora majú ustúpiť do pozadia a majú byť vždy ľahko odlíšiteľné od prezentácie aktuálnych variantov.

Aparát novej Biblia Hebraica Quinta (BHQ) 📖, ktorý v súčasnosti pripravuje a vydáva medzidenominančný tím medzinárodných expertov 🌍, sa riadi týmito princípmi. Vedúcim redakčného výboru je švajčiarsky textár prof. Adrian Schenker 🎓. BHQ pokračuje v tradícii Kittelovej Biblia Hebraica a je označená – po prvých dvoch vydaniach BHK, po ktorých nasledujú BHK3 a BHS – dodatkom „quinta“ ako jeho piate, úplne prepracované vydanie. Ako predtým, textovým základom je Codex Leningradensis 📜, ktorého hlavné charakteristiky sú teraz čo najpresnejšie spracované aj v tlači, vrátane Masorah Parva a – po prvýkrát – Masorah Magna.

*Adrian Schenker O.P. (1939 v Zürichu) 🇨🇭, profesor štúdií Starého zákona vo Fribourgu (Švajčiarsko), v súčasnosti redaktor BHS a predseda redakčnej komisie pre novú Biblia Hebraica Quinta.
Prístroj, navrhnutý v súlade s vyššie uvedenými princípmi, obsahuje množstvo nových informácií ℹ️. BHQ po prvýkrát obsahuje sprievodný komentár 📝, v ktorom redaktori objasňujú svoje kritické úsudky, poskytujú preklad Masorah Magna a uvádzajú a diskutujú o špeciálnych charakteristikách Masorah Parva a Masorah Magna.

Po prípravnom období, ktoré trvalo dobrých desať rokov ⏳, sa v roku 2004 objavil prvý zväzok BHQ 📘, obsahujúci všeobecný úvod do základných princípov BHQ a do spracovania piatich Megilloth (Rút, Pieseň Šalamúnova, Kazateľ, Náreky a Ester) vrátane komentára. Ezdráš – Nehemiáš nasledoval v upravenej forme ako druhý zväzok v roku 2006 📗, Deuteronómium v roku 2007 📙, Príslovia v roku 2008 📕, Dvanásti Proroci v roku 2010 📔, Sudcovia v roku 2011 📓 a Genezis v roku 2015 📒.

Doteraz publikované zväzky sa stretli so širokým medzinárodným ohlasom 🌐 a sú vnímané ako významný pokrok v textovom výskume Starého zákona. V súčasnosti sa pripravujú ďalšie objemy BHQ 📚.