Textový výskum Nového zákona

Textový výskum Nového zákona sa zaoberá otázkou, akú formu pôvodne nadobudlo presné znenie gréckeho Nového zákona. Táto otázka vyvstáva, pretože všetky pôvodné rukopisy dvadsiatich siedmich kníh Nového zákona – záznamy evanjelistov, Pavlove listy a ďalšie – sa stratili.

Zachovali sa iba prepisy z nasledujúcich storočí – väčšinou fragmenty papyrusu z 2. storočia a úplné rukopisy na pergamene zo 4. storočia. Dnes existuje približne 5 700 rukopisov, ktoré obsahujú text Nového zákona alebo jeho časť.

Tieto rukopisy sú doplnené biblickými citáciami v spisoch cirkevných otcov z prvých storočí, hoci je často ťažké určiť, či išlo o doslovnú citáciu alebo len narážku. Ďalším zdrojom sú preklady gréckeho textu do iných jazykov – najmä do sýrčiny, latinčiny a koptčiny z 2. a 3. storočia. Aj keď sú tieto preklady nepriami svedkovia, rekonštrukcia pôvodného gréckeho „Vorlage“ z nich je často veľmi náročná.

V niektorých prípadoch existujú medzi rukopismi značné rozdiely (tzv. „verzie“). Často sú to len prehliadnutia vzniknuté pri ručnom prepisovaní (alebo diktovaní), no niekedy ide o zámerné „vylepšenia“ pisárov, ktorí chceli text upraviť tak, aby bol jasnejší alebo konzistentnejší.

Cieľom výskumu je rekonštruovať pôvodný text Nového zákona s maximálnou odbornou starostlivosťou a sledovať jeho ďalší vývoj.

Ako prebieha textový výskum?

  • Rukopisy sa dešifrujú a vytvárajú sa digitálne prepísané kópie.
  • Texty sa porovnávajú a zisťujú sa medzi nimi nezrovnalosti – buď pravopisné alebo dôležité pre kritiku textu (tzv. varianty).
  • Varianty sa analyzujú – pomocou odborných kritérií sa určuje, aká je ich vzájomná závislosť a ktorá verzia je pravdepodobne pôvodná.
  • Najviac sa prihliada na kritérium vysvetliteľnosti – originálna verzia je tá, ktorá najlepšie vysvetľuje vznik všetkých ostatných.

Výsledky tohto výskumu sú integrované do vedeckých vydaní gréckeho Nového zákona. Hlavný text obsahuje verziu považovanú za originál, zatiaľ čo poznámkový aparát (prístroj criticus) uvádza najdôležitejšie varianty v dolnej časti každej strany. Takto má čitateľ možnosť pochopiť rozhodnutia editorov a vytvoriť si vlastný názor.

Textový výskum sa nezaoberá otázkou inšpirácie textu ani tým, či obsahuje faktické chyby – tieto sú predmetom teologicko-hermeneutickej diskusie, nie textovej kritiky.

Najrozšírenejšie vedecké vydania Nového zákona:

  • Nestle-Aland Novum Testamentum Graece
  • Grécky Nový zákon (Greek New Testament)
Nestle-Aland Novum Testamentum Graece

I. Nestle-Aland Novum Testamentum Graece a jeho história

Jeho začiatky (1. vydanie, 1898)

Novum Testamentum Graece bolo prvýkrát publikované v roku 1898 vydavateľstvom Württembergische Bibelanstalt (Nemecko). Editoval ho Eberhard Nestle a riadil sa jednoduchým, ale napriek tomu geniálnym princípom:

Nestle porovnal tri najvýznamnejšie vydania gréckeho Nového zákona z 19. storočia:

  • Tischendorf
  • Westcott/Hort
  • Weymouth (ten bol nahradený vydaním B. Weissa v roku 1901)

Kdekoľvek sa jedna z týchto verzií líšila od ostatných dvoch, Nestle prijal čítanie uvedené v dvoch rovnakých verziách a dodal poznámku do prístroja (aparátu), ktorá ukazovala odlišné čítanie.

Týmto spôsobom:

  • zhromaždil najlepšie poznatky novozákonného textového výskumu z 19. storočia
  • zabránil ustáleniu jednostranných názorov

Vydanie Nestle sa vďaka svojej širokej distribúcii postupne stalo dominantným. Nahradilo tzv. Textus Receptus, ktorý sa medzi učencami považoval už dávno za zastaraný, no používal sa ešte v kostoloch a školách.

Pozadie: Textus Receptus

Textus Receptus – „všeobecne prijatý text“

Textus receptus (lat. pre „[všeobecne] prijatý text“) je názov pre formu gréckeho Nového zákona, ktorá bola považovaná za definitívnu v scholastických a klerikálnych kruhoch od reformácie. Toto označenie, ktoré používal vydavateľ Elzevier, naznačovalo, že tento text bol v čase vydania (1633) všeobecne používanou formou.

Vydanie gréckeho Nového zákona (1516) od Erazma z Rotterdamu, na ktorom bolo do značnej miery založené Elzevirovo vydanie, sa zvyčajne považuje za reprezentáciu Textus Receptus. Tento text bol základom pre viaceré dôležité preklady Biblie z obdobia reformácie (napr. nemecký preklad Martina Luthera či Biblia kráľa Jakuba) a rozšíril sa v cirkvi.

Avšak keďže bol Textus Receptus založený na relatívne neskorých a menej spoľahlivých rukopisoch, dôvera, ktorú do neho vkladali učenci 16. a 17. storočia, sa neskôr ukázala ako neopodstatnená. Erazmus založil svoje prvé vydanie gréckeho Nového zákona na štyroch rukopisoch tzv. byzantskej rodiny textov, ktoré pochádzali len z 12. a 13. storočia. Aj keď tento text bol vo väčšine prípadov odovzdávaný z väčšiny existujúcich rukopisov, novší výskum ukázal, že ide o neskorý vývoj, ktorý už obsahoval výrazné odchýlky od pôvodného textu.

Kritika a nahradenie Textus Receptus

V 18. storočí začal byť Textus Receptus medzi odborníkmi vážne spochybňovaný. Johann Albrecht Bengel vo svojom vydaní gréckeho Nového zákona z roku 1734 označil zoznam pasáží, kde sa odlišné čítania mohli považovať za originálnejšie.

Významné vydania ako:

  • Tischendorf (1869, 1872)
  • Westcott-Hort (1881)

úspešne nahradili Textus Receptus vo vedeckom výskume. No až Novum Testamentum Graece od Eberharda Nestleho začalo nahrádzať Textus Receptus aj v klerickom a liturgickom používaní.

Na tomto základe vznikli revidované preklady Biblie, napríklad:

  • Revidovaná Lutherova Biblia (1912, 1984)
  • Revidovaný štandardný preklad (1952)
  • Prepracovaný Preklad kráľa Jakuba

Textus Receptus dnes

Dnes je Textus Receptus základom už len pre niekoľko moderných prekladov Nového zákona, ako napríklad Nová verzia kráľa Jakuba (NKJV). Pravoslávna cirkev tiež stále používa Bibliu, ktorá je silne závislá od tohto textu.

Lobegott Friedrich Konstantin von Tischendorf

Lobegott Friedrich Konstantin von Tischendorf (1815 – 1874)

Lobegott Friedrich Konstantin von Tischendorf (*1815, Lengenfeld/Vogtland – †1874, Lipsko) bol jeden z najvýznamnejších textových bádateľov 19. storočia. Snažil sa vytvoriť grécky Nový zákon založený na spoľahlivejších rukopisoch ako tie, na ktorých bol založený Textus Receptus.

Objav Codex Sinaiticus

Jeho najväčšia sláva pochádza z objavenia Sinajského kódexu v kláštore sv. Kataríny na Sinajskom polostrove. V roku 1844 tam našiel 129 pergamenových listov s textom gréckeho prekladu Starého zákona zo 4. storočia.

Tischendorf si mohol vziať 43 listov, zvyšných 86 zostalo v kláštore. Pri druhej návšteve v roku 1853 už o týchto listoch nebolo nič známe. No počas tretej cesty v roku 1859, len večer pred odchodom, mu správca kláštora ukázal rukopis v jeho cele – zvyšok chýbajúceho kódexu!

Okrem chýbajúcich 86 listov obsahoval aj veľkú časť Starého zákona, celý Nový zákon a ďalšie ranokresťanské spisy. Tischendorf tak objavil najstarší kompletný rukopis Nového zákona: Codex Sinaiticus. Rovnako cenný je aj Codex Vaticanus, ďalší takmer úplný rukopis z 4. storočia, dnes uložený vo Vatikánskej knižnici.

Ďalší vývoj až do súčasnosti

13. vydanie (1927) – Text 1. vydania bol opakovane dotlačený. Erwin Nestle (syn Eberharda) ho ďalej rozvinul: pridal vlastný kritický aparát a citoval nielen iné vydania, ale aj najdôležitejšie rukopisy. Nestle však nepracoval priamo s rukopismi, čerpal údaje z iných vydaní.

25. vydanie (1963) – Kurt Aland, spolueditor od 1952, začal overovať informácie priamo z originálov. Spolu s tímom z Inštitútu pre výskum textov Nového zákona (INTF) rozšíril kritický aparát o čítania z mnohých nových rukopisov. Výsledok: 25. vydanie (1963), známe ako Nestle-Aland, sa stalo dôležitým medzníkom.

26. vydanie (1979) – Objavy nových raných papyrusov si vyžiadali zásadnú zmenu hlavného textu a úplné prepracovanie kritického aparátu. Od tohto vydania dohliada na Novum Testamentum Graece aj Grécky Nový zákon ten istý redakčný výbor. Hlavný text je identický, rozdiely sú len v úvode, dodatkoch a aparáte.

28. vydanie (2012) – V 27. (1993) a 28. (2012) vydaní boli hlavné zmeny: vylepšený kritický aparát, pridanie čítaní z nových rukopisov a zmeny v hlavnom texte v tzv. katolíckych listoch (Jakub – Júda).

Záver

Nestle-Aland Novum Testamentum Graece od svojho 1. vydania až dodnes poskytuje vynikajúci pracovný text vhodný pre štúdium, výskum, cirkev aj školu v kompaktnom a cenovo dostupnom vydaní. Čitateľom umožňuje vytvoriť si vlastné názory na základe dát textového výskumu.

II. Grécky Nový zákon a jeho dejiny

Začiatky (od zriadenia redakčnej komisie až po 1. vydanie, 1966)

Na podnet Americkej biblickej spoločnosti (s účasťou Škótskej a Württemberskej biblickej spoločnosti a neskôr Holandskej a Britskej biblickej spoločnosti) bola v roku 1955 zriadená komisia odborníkov na prípravu novej edície gréckeho Nového zákona. Jej členmi boli Kurt Aland, Matthew Black, Bruce Metzger a Allen Wikgren. Nové vydanie malo byť špeciálne orientované na potreby biblických prekladateľov.

V súlade s tým 1. edícia Gréckeho Nového zákona (1966) ponúkala vo svojom aparáte iba variantné čítania pre pasáže, ktoré boli obzvlášť neisté alebo mali vysoký význam pre účely prekladu a exegézy. Nové vydanie poskytlo prekladateľom jasný a praktický spôsob, ako pomocou abecedných písmen A–D hodnotiť každú variáciu zahrnutú v gréckom texte podľa istoty editorov o jej autentickosti.

Okrem textovo-kritického aparátu editori zahrnuli aj aparát pre interpunkciu, ktorý vyjadruje rozdiely v interpunkcii relevantné pre význam textu v rôznych gréckych edíciách a v významných moderných prekladoch. Hlavný text obsahoval niekoľko rozdielov od textu poskytnutého v Nestle-Aland až po 25. edíciu.

Ďalší vývoj až do dnešných dní

3. vydanie (1975): Intenzívna práca Komisie viedla k základnej revízii Gréckeho Nového zákona a jej revidovaný hlavný text sa stal základom pre 26. vydanie Nestle-Aland Novum Testamentum Graece. Pre toto vydanie boli tiež dôkladne prepracované interpunkčné prostriedky a index starozákonných narážok a citátov.

3. opravené vydanie (1983): Hlavný text sa následne v zásade nemenil a bol upravený iba v otázkach interpunkcie. Inštitút pre výskum textu Nového zákona (INTF) podrobil apparatus criticus dôkladnej revízii na základe práce pre 26. vydanie Nestle-Aland, publikované v roku 1979.

4. vydanie (1993): Spolu so zmenami vykonanými v 27. vydaní Nestle-Aland bol apparatus criticus Gréckeho Nového zákona opäť vylepšený, pričom hlavný text zostal nezmenený. Zároveň bol opäť prepracovaný interpunkčný aparát odborníkom z Ujednotenej biblickej spoločnosti (UBS).

5. vydanie (2014): Tak ako v prípade Nestle-Aland pred dvoma rokmi, aj v roku 2014 bola Grécka Nového zákona uvedená do súladu s pokrokom vo výskume. Rovnaké úpravy ako v Nestle-Aland boli vykonané v hlavnom texte. Okrem toho apparatus teraz naznačuje, kde sa vybrané moderné preklady Biblie (napr. Good News Bible, New International Version, New Revised Standard Version a Revised English Bible) zakladajú na variante, namiesto na hlavnom texte Gréckeho Nového zákona.

Záver

Grécky Nový zákona nie je určený ako základ pre komplexnú textovú kritiku, ale poskytuje základ pre preklady Nového zákona po celom svete. Predstavuje svojim používateľom spoľahlivý grécky text a pre vybrané pasáže – kdekoľvek existujú významné varianty v rukopisoch Nového zákona – objasňuje priebeh jeho vývoja.

III. Pohľad: Pokračovanie výskumu textu Nového zákona

Spolu s Gréckym Novým zákonom dosiahlo Novum Testamentum Graece v posledných niekoľkých desaťročiach nepopierateľnú vedúcu pozíciu medzi vedcami Nového zákona. Obe edície sú dnes vo svete široko používané a sú všeobecne akceptované v cirkvi ako základ pre prácu s Bibliou. Poskytujú základ pre takmer všetky moderné biblické preklady a slúžia ako základ pre vzdelávanie v štúdiách Nového zákona, a to na univerzitách aj teologických inštitútoch.

Otázka nového „Textus receptus“

Znamená to, že obe edície ponúkajú nový všeobecne akceptovaný text, ktorý už netreba spochybňovať? Naopak, INTF, podporovaný Úniou nemeckých akadémií vied a humanitných vied, v súčasnosti pracuje na úplne novej edícii gréckeho Nového zákona – Editio Critica Maior (ECM). Táto edícia zdokumentuje históriu gréckeho textu počas prvého milénia na základe rukopisov, starobylých prekladov a citácií Nového zákona v ranokresťanskej literatúre. Cieľom je zodpovedať otázky, ako a prečo sa text menil v priebehu dejín a ako bol prijatý v ranom kresťanstve. Ukazuje sa, že niektoré rozhodnutia zostávajú sporné a nie je vždy možné určiť jediný správny text.

Postup vydávania ECM

Prvé vydanie vyšlo v roku 1997. Zväzok katolíckych listov (Jakub, 1–2 Peter, 1–3 Ján, Júda) mal významný vplyv na neskoršie edície Nestle-Aland (2012) a Gréckeho Nového zákona (2014). V súčasnosti sú v príprave Skutky apoštolov a Evanjelium podľa Jána v spolupráci s medzinárodným projektom gréckeho Nového zákona. Celé dielo Editio Critica Maior je plánované na dokončenie do roku 2030.

Nový medzinárodný a medzi-konfesionálny vydavateľský výbor pre Nestle-Aland a Grécky Nový zákon bude postupne začleňovať výsledky výskumu ECM do nových stručných vydaní, aby ostali aktuálne.

Najdôležitejšie vydania hebrejského Starého zákona

  • Biblia Hebraica Stuttgartensia – upravená Karlom Elligerom a Wilhelmom Rudolphom, 5. revidované vydanie (1997), pripravil Adrian Schenker.
  • Hebrejská Biblia Quinta (BHQ) – upravená Adrianom Schenkerom v spolupráci s medzinárodným tímom odborníkov.

Najdôležitejšie vydania gréckeho Nového zákona

  • Nestle-Aland Novum Testamentum Graece – upravené Kurtom a Barbarou Aland, Johannesom Karavidopoulosom, Carlom M. Martinim a Brucem M. Metzgerom, v spolupráci s Inštitútom pre výskum textov Nového zákona, Münster (Nemecko).
  • Grécky Nový zákon – upravené Kurtom a Barbarou Alandovcami, Johannom Karavidopoulosom, Carlom M. Martinim a Brucem M. Metzgerom, v spolupráci s Inštitútom pre textovú kritiku Nového zákona v Mníchove (Nemecko).