"Skutočná prítomnosť" Pána Ježiša Krista vo Večeri Pánovej je doktrína rímskokatolíckeho náboženstva (a niektorých ďalších kresťanských denominácií), ktorá učí, že namiesto symbolických obradov sú spoločenstvo a krst príležitosťou na zjavenie sa skutočnej Božej prítomnosti.
V prípade prijímania veria, že keď kňaz požehnal víno a chlieb, víno sa stane Ježišovou krvou a chlieb sa stane Jeho telom.
Nevedia vysvetliť ako, ale veria, že táto premena (nazývaná transsubstanciácia ) umožňuje Bohu duchovne vyživovať účastníka, aby mu lepšie slúžil a bol Kristom pre stratený svet.
Tento pojem je ťažké úplne vysvetliť aj pre rímskokatolíkov. Veria, že Ježiš zaviedol spoločenstvo ako spôsob, ako umožniť veriacim zúčastniť sa na prebiehajúcej obeti kríža. Po požehnaní chleba a vína sa prítomným opäť predstaví Kristovo ukrižovanie. Obrad akosi zvečňuje vždy prítomné ukrižovanie. Dokonca aj keď je bohoslužba (alebo omša) dokončená, zvyšky chleba sa uchovávajú a uctievajú ako vďaka Bohu za poskytnutie premeny a výživy.
Tento spôsob myslenia má dva hlavné problémy.
Po prvé, neexistuje spôsob, ako by obrad mohol obnoviť Ježišovo ukrižovanie. Niekoľko miest v Novom zákone tvrdí, že Ježišova smrť bola "raz navždy" (Rim 6:10; Hebrejom 7:27, 9:12, 10:10; 1. Petra 3:18). Nie je tam žiadna zmienka o tom, že akt ukrižovania, ku ktorému došlo v rámci lineárnej časovej osi, je nejakým spôsobom zbavený tejto časovej osi, aby bol večný ako samotný Boh.
Výsledky tohto činu sú určite nadčasové, pretože práve tento čin umožnil spasenie aj tým, ktorí boli pred Ježišovým časom.
Ale nemáme žiadny spôsob, ako sa zúčastniť na čine, ktorý sa odohral pred takmer dvetisíc rokmi, s výnimkou symbolického významu.
To je veľký spor o viere o skutočnej prítomnosti Krista vo Večeri Pánovej. Ale v praktickej rovine sa chlieb nestane telom. Víno sa nestane krvou.
Naliehavejšou otázkou je falošná viera, že Božie požehnanie a potrava prichádza cez tento chlieb a víno.
Rímsky katolicizmus učí, že liturgia (z gréčtiny verejná služba) je kanál, prostredníctvom ktorého Boh poskytuje požehnanie a spásu.
V podstate okrem toho, že stavajú kňaza medzi veriacich a Boha, stavajú aj chlieb a víno medzi seba a Boha.
Veria, že sú požehnaní vďaka svojej poslušnosti v prijímaní spoločenstva a že požehnanie doslova prúdi od Boha cez chlieb a víno do ich duší.
Toto Ježiš neučil, Povedal: "Ja som chlieb života" a "Duch dáva život, telo nič neosoží; slová, ktoré som vám hovoril, sú duch a sú život" (Ján 6:48,63).
Ježiš je chlieb života, ale je aj Slovo ( Ján 1:1). Chlieb, ktorý vyživuje, je Slovo Božie (Matúš 4:4), nie oblátka nejako premenená na telo Ježiša. Myšlienka, že musíme prejsť ľudským obradom, aby sme dostali túto duchovnú potravu, je typ viery, ktorú Ježiš prišiel zrušiť.
Jeho smrť roztrhla závoj v chráme, čím nám dala možnosť mať priamy vzťah s Bohom (Hebr 4:16). Ten závoj nenahradil akt požehnania a jedenia chleba a vína.