Transsubstanciácia: Katolícka doktrína a biblická analýza

Transsubstanciácia je doktrína rímskokatolíckej cirkvi. Katechizmus Katolíckej cirkvi definuje túto doktrínu v oddiele 1376:

Tridentský koncil zhŕňa katolícku vieru, keď vyhlasuje:
"Keďže… Kristus, náš Vykupiteľ, povedal, že to, čo [v tej chvíli] obetuje pod spôsobom chleba, je skutočne jeho telo, v Božej Cirkvi vždy vládlo presvedčenie, ktoré tento svätý koncil teraz znovu vyhlasuje: Konsekráciou chleba a vína sa uskutočňuje premena celej podstaty chleba na podstatu tela Krista, nášho Pána, a celej podstaty vína na podstatu jeho krvi. Túto premenu svätá katolícka Cirkev primerane a vhodne nazýva transsubstanciácia [prepodstatnenie]."

Inými slovami, rímskokatolícka cirkev učí, že vysvätený kňaz požehná chlieb a ten sa premieňa na skutočné telo Kristovo (hoci si zachováva vzhľad, vôňu a chuť chleba); a keď požehná víno, premení sa na skutočnú krv Kristovu (hoci si zachová vzhľad, vôňu a chuť vína).

Je takýto koncept biblický?

Niektoré Písma, ktoré by sa mohli pri doslovnom výklade javiť ako dôkaz "skutočnej prítomnosti" Krista v chlebe a víne:

  • Ján 6:32–58
  • Matúš 26:26
  • Lukáš 22:17–23
  • 1. Korinťanom 11:24–25

Najčastejšie citovaná je Ján 6:53–57:

Ježiš im povedal:
"Amen, amen, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Veď moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom..."

Rímskokatolíci interpretujú túto pasáž doslovne a aplikujú ju na Večeru Pánovu (Eucharistiu / omšu).
Tí, ktorí nesúhlasia s transsubstanciáciou, chápu Ježišove slová obrazne alebo symbolicky.

Ako vieme, čo Ježiš naozaj myslel?

Ján 6:63 hovorí:

Duch oživuje, telo nič neosoží! Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život.

Ježiš konkrétne uviedol, že jeho slová sú duch, nie doslovné.

Tak ako fyzické jedlo udržuje telo, duchovne sme živení prijatím Krista vierou. Jedenie jeho tela a pitie jeho krvi sú teda symboly úplného prijatia Krista do života.

Písmo vyhlasuje:

Večera Pánova je spomienkou na Kristovo telo a krv (Lukáš 22:19; 1. Korinťanom 11:24–25), nie skutočná konzumácia Ježišovho fyzického tela a krvi.

Najzávažnejší problém: "opätovná obeta"

Rímskokatolícka cirkev chápe Eucharistiu ako opätovné predstavenie Kristovej obety.

To je však v rozpore s tým, čo hovorí Písmo:

  • Hebrejom 10:10 – … obetovaný raz navždy.
  • 1. Petra 3:18 – Kristus trpel raz navždy za hriechy…
  • Hebrejom 7:27 – …keď obetoval samého seba raz navždy.

Kristova smrť na kríži bola jednorazová a úplná. Nie je potrebné ho znovu obetovať.