Ponorenie verzus nalievanie

Biblia jasne učí, že krst je pohreb do vody, nie poliatie vodou. Anglické slovo baptism pochádza z gréckeho slova baptisma a znamená ponorenie a vynorenie.

Katolíci považujú krst za prostriedok, ktorým človek prijíma Ducha Svätého.
Sviatosť sa nazýva "brána do života v Duchu" (KKC, 1213).

Katolíci sa v učení o krste často opierajú najmä o tieto dva biblické verše:

1. Títovi 3:5
2. Ján 3:5

Dokonca aj nekatolíci, ktorí boli pokrstení, sú považovaní za "ospravedlnených vierou v krst" (KKC, 1271), pretože krst zahŕňa všetkých do Krista.

Podľa katolicizmu každej nádeji na spásu predchádza dlhý proces. Vyžaduje sa:

1. Ohlasovanie Pána
2. Prijatie evanjelia spojené s obrátením
3. Vyznanie viery
4. Samotný krst
5. Vyliatie Ducha Svätého
6. Pripustenie k eucharistickému spoločenstvu (KKC, 1229)

Krst je nevyhnutný, pretože podľa katolicizmu:
Krstom sa odpúšťajú všetky hriechy, dedičný aj každý osobný hriech (KKC, 1263).

KKC 1274 učí:
Pánova pečať (Dominicus character) je pečať, ktorou nás označil Duch Svätý "na deň vykúpenia" (Ef 4,30).
Krst je pečať večného života.

Veriaci, ktorý si zachová pečať až do konca, zomrie so znakom viery, s vierou svojho krstu, v očakávaní oblažujúceho videnia Boha – ktoré je zavŕšením viery – a v nádeji na vzkriesenie.

Katolíci praktizujú krst detí, ktorý považujú za dar Božej milosti.
Dojčatá a malé deti sú "krstené vo viere Cirkvi" (KKC, 1282).

Čo sa týka detí, ktoré zomreli bez krstu, niektorí katolíci veria, že idú do Limba, miesta na hranici neba a pekla.

Limbo však nikdy nebolo oficiálnym cirkevným učením
Cirkev ich môže len zveriť do Božieho milosrdenstva a dúfať, že existuje cesta spásy pre tieto deti (KKC, 1261).

Katolíci používajú verše ako Lukáš 18:15–16 a 1. Korinťanom 1:16 na podporu praktizovania krstu detí.
Tieto pasáže sú však zneužívané.

Biblia neučí krst malých detí.

V Lukášovi 18, rodičia prinášajú svoje deti, aby sa ich Ježiš dotkol, a učeníci ich za to karhali. Kristus povedal:
„Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.“

Nepovedal nič o krste malých detí.
Povedal len, aby nezakazovali deťom Ho nasledovať.

V 1. Korinťanom 1:16, Pavol hovorí o rodine, ktorá bola pokrstená:
„Ba pokrstil som aj Stefanasovu domácnosť...“

Vieme, či boli v domácnosti dojčatá alebo malé deti? Nie. Nepoznáme vek a nie je rozumné zakladať doktrínu na domnienkach (Ef 4:30).

Takže máme niekoľko kľúčových rozdielov medzi katolíckou doktrínou krstu a Písmom

Jedným z nich je, že Biblia hovorí, že máme byť pokrstení, keď uveríme a oľutujeme svoje hriechy (Skutky 2:38; Marek 16:15–17).

Nikto by nemal byť pokrstený "vo viere Cirkvi", vo viere svojich rodičov.

Biblia hovorí, že prijímame Ducha Svätého, keď máme vieru v Krista (Ef 1:13–14; Gal 3:2–3). Neexistuje iný spôsob, len vierou.

Skutky, dokonca ani práca krstu, nie sú dôvodom spasenia človeka (Títovi 3:5).

Katolíci učia, že pokrstený sa začína zúčastňovať na večnom živote v momente krstu, ale zároveň učia, že stráca večný život a Ducha Svätého, keď zhreší

Biblia však hovorí, že kresťan môže zarmútiť Ducha Svätého, ale "pečať", ktorú nám Duch dáva, nemožno zlomiť.

Vo všetkých prípadoch krstu v Novom zákone bol krst vždy výsledkom:

• viery v Krista
• vyznania
• pokánia

(Napr. Skutky 8:35–38; 16:14–15; 18:8; 19:4–5)

Krst nie je to, čo nám dáva spásu.
Krst je akt poslušnosti po viere.

Je krst dojčiat biblický?

Krst dojčiat je bežná prax v mnohých cirkvách, no v Biblii nie je jasne prítomný.

Poďme si to vysvetliť krok za krokom:

Podobne: to, že človek zje chlieb a pije, neznamená, že sa zúčastnil Večere Pánovej – ak to neurobí s vierou a porozumením (1Kor 11:26–29).

Krst je:

• odpoveď viery na evanjelium

• nie odstraňovanie špiny z tela

• ale prosba o čisté svedomie pred Bohom (1Pt 3:21)

• smrti, pohrebu a vzkriesenia Krista (Rim 6:3–7)

• znovuzrodenia(Jn 3:1–8)

• vytvorenia nového človeka v Kristovi (2Kor 5:17)

1. Rozpoznať svoj hriech
   (Rim 3:23; Rim 6:23)

2. Činiť pokánie(Sk 2:36–38)

3. Počuť evanjelium(Mt 28:18–20; Rim 10:14–17)

4. Uveriť v Ježiša Krista ako Božieho Syna (Jn 3:16; Mk 16:16)

5. Verejne vyznať svoju vieru(Rim 10:9; Sk 8:26–40)

Tieto kroky nemôže splniť dieťa, ktoré:

• nerozumie evanjeliu

• nedokáže činiť pokánie

• nemôže vyznať vieru

• Dieťa nie je schopné osobnej viery

• Krst dieťaťa bez jeho vedomia a rozhodnutia je iba vonkajší akt

• Dieťa je po krste iba mokré dieťa, nie „znovuzrodené“ dieťa

• Krst sa tak redukuje na skutok vykonaný niekým iným, nie vierou pokrsteného

Skutky bez viery nemajú moc spasiť (Tít 3:5)
Krst musí byť osobným rozhodnutím v dospelosti viery, nie niečím, čo za človeka urobí niekto iný.

Tridentský koncil (16. storočie):

Tieto učenia tvrdia, že bez krstu je dieťa duchovne stratené – preto je krst krátko po narodení nevyhnutný.

Prečo by Ježiš dával deti za príklad, ak by boli duchovne skazené a odsúdené?

• 1Jn 3:4: „Hriech je prestúpenie zákona.“

• Dieťa ešte nevie rozlišovať dobro a zlo.

• Hriešnosť prichádza až vedomým rozhodnutím konať zlo.

Rimanom 5:12 hovorí, že všetci zhrešili, rovnako ako Adam – nie že sa narodili vinní.

• Krst je na odpustenie osobných hriechov(Sk 2:38; 22:16)

• Ak dieťa nemá hriech, niet čo zmyť

• Skutky 8:36–38 – Etiópčan najprv uveril

• Skutky 16:14–15 – Lýdia a jej domácnosť (nevieme, či tam boli deti)

• Skutky 16:33 – Žalárnik a jeho domácnosť (opäť nejasné)

• 1Kor 1:16 – Stefanasova domácnosť (žiadna zmienka o veku)

Slovo „domácnosť“ automaticky neznamená prítomnosť detí
Mnohé domácnosti môžu tvoriť dospelí sluhovia, príbuzní či hostia

• Dieťa nemôže uveriť, vyznať vieru ani činiť pokánie

• Krst na dieťati vykonáva niekto iný, bez súhlasu a chápania

• To protirečí významu krstu v Novom zákone – ktorý je osobnou reakciou na evanjelium

Zhrnutie:

• Podľa Písma je krst odpoveď veriaceho človeka na evanjelium
• Krst detí nie je biblický – neexistuje naň žiadny jasný príklad
• Dieťa nie je vinné, kým sa dobrovoľne nerozhodne hrešiť
• Krst má zmysel až vtedy, keď človek rozumie, verí a činí pokánie