🏛️ Potrebujeme naozaj kostoly?
V apoštolských časoch nemali kresťania žiadne špeciálne budovy na uctievanie. Tak ako sa Spasiteľ sveta narodil v jednoduchej maštali 🐑 a vystúpil do neba bez toho, aby vlastnil domov, tak aj apoštoli a ich nasledovníci počas prvých troch storočí kázali na uliciach 🛤️, trhoch 🛒, v horách ⛰️, na púšti 🏜️ alebo v domácnostiach 🏠 tých, ktorí uverili. A predsa – od tých čias sa po celom svete postavili tisíce monumentálnych kostolov a kaplniek 🕍 na počesť ukrižovaného Krista ✝️, ktorý počas svojho života „nemal kde skloniť hlavu“ (Mt 8:20).
Dnes sa zdá, že mnohí kresťania majú zvláštnu pripútanosť k budovám z tehál a malty 🧱. Myšlienka cirkvi je pre mnohých neoddeliteľne spätá s predstavu fyzickej stavby. Keď sa skupina veriacich začne pravidelne stretávať 🤝, ich prvá myšlienka často smeruje k zabezpečeniu budovy 🏢. Kostol ako miesto sa stal synonymom samotnej cirkvi 🕊️.
Stačí si všimnúť, ako ľudia hovoria:
-
„Videla si ten nádherný kostol, okolo ktorého sme šli?“ 😍
-
„To je najväčší kostol, aký som kedy videl. Zaujímalo by ma, koľko platia za elektrinu.“ 💡💸
-
„Náš kostol je príliš malý, musíme rozšíriť balkón.“ 🧍♂️🧍♀️📐
-
„Je tu zima, mrznú mi nohy.“ 🥶🧦
A čo jazyk duchovných? 👨⚖️
-
„Nie je úžasné byť dnes v Božom dome?“ 🙌
-
„Buďme úctiví, sme v Pánovej svätyni.“ 🙏
Alebo rodič, ktorý napomína dieťa:
-
„Utri si ten úsmev z tváre 😐, sme v kostole! Správaj sa slušne, si v Božom dome.“
Tieto výroky ukazujú, ako hlboko je predstava „domu Božieho“ 🔔 spätá s fyzickou budovou. No takýto pohľad je vzdialený od učenia Nového zákona 📖. Skôr než by odrážal ducha ranej cirkvi, viac pripomína myslenie iných náboženstiev 🕍 – judaizmu 🕎 a pohanstva 🏛️.