Výskum textov Nového zákona sa zaoberá otázkou, akú formu malo pôvodné presné znenie gréckeho Nového zákona. Táto otázka vyvstáva preto, lebo všetky pôvodné rukopisy dvadsiatich siedmich kníh Nového zákona – záznamy evanjelistov, Pavlove listy atď. – sa stratili. Zachovali sa iba prepisy z nasledujúcich storočí (väčšinou fragmenty papyrusu z druhého storočia a celé rukopisy na pergamene zo štvrtého storočia). Dnes existuje približne 5 700 rukopisov, ktoré obsahujú text Nového zákona alebo jeho časť. Dopĺňajú ich biblické citácie v spisoch cirkevných otcov z prvých storočí, hoci je často ťažké určiť, či cirkevný otec zamýšľal doslovnú citáciu ako písmo alebo len narážku. Ďalším dôležitým zdrojom pre textový výskum sú preklady gréckej Biblie do iných jazykov – najmä sýrčiny, latinčiny a koptčiny z 2. a 3. storočia – ako nepriami svedkovia gréckeho textu. Rekonštrukcia znenia gréckeho Vorlage (teda textu, ktorý ležal pred prekladateľom) z jeho prekladu je však často veľmi náročná úloha.
V niektorých prípadoch existujú medzi týmito rukopismi (odlišnými „verziami“) značné rozdiely; tie sú často spôsobené obyčajnými prehliadnutiami, ktoré vznikli pri ručnom prepisovaní textov z originálu (alebo podľa diktátu čitateľa), ale v niekoľkých prípadoch sú výsledkom úmyselných „vylepšení“ zo strany pisárov, ktorými sa snažili, aby bol prenášaný text jasnejší alebo konzistentnejší. Výskum textovej histórie Nového zákona si kladie za cieľ s vedeckou starostlivosťou rekonštruovať pôvodný text Písma a vysledovať jeho následnú históriu.
Textový výskum prebieha prevažne takto:
- Jednotlivé rukopisy sa dešifrujú a vytvárajú sa digitálne kópie (prepisy).
- Texty rekonštruované týmto spôsobom sa zhromažďujú a určujú sa rozdiely medzi nimi. Rozlišujú sa len ortografické rozdiely od rozdielov relevantných pre textovú kritiku (variácie).
- Analyzujú sa varianty. Na základe súboru starostlivo navrhnutých kritérií sa skúma stupeň vzájomnej závislosti medzi variantmi a – s menšou alebo väčšou mierou istoty – sa stanovuje pôvodná verzia. Jedno konkrétne kritérium je obzvlášť rozhodujúce: originalita sa priznáva tej verzii, ktorá dokáže najlepšie vysvetliť pôvod všetkých ostatných verzií.