Máriu, Ježišovu matku, Boh opísal ako "milosti plnú" (Lukáš 1:28). Výraz milosti plná pochádza z jedného gréckeho slova, ktoré znamená "veľa milosti". Mária prijala Božiu milosť.
Milosť je "nezaslúžená priazeň", to znamená, že milosť je požehnaním, ktoré dostávame napriek tomu, že si to nezaslúžime.
Mária potrebovala milosť od Boha a Spasiteľa, rovnako ako my ostatní. Mária sama pochopila túto skutočnosť, ako povedala v Lukášovi 1:47: Môj duch sa raduje v Bohu, v mojom Spasiteľovi.
Panna Mária z Božej milosti spoznala, že potrebuje Spasiteľa. Biblia nikde nehovorí, že Mária bola niekým iným ako obyčajným človekom, ktorého sa Boh rozhodol použiť výnimočným spôsobom.
Áno, Mária bola spravodlivá žena a bola obdarovaná Bohom (Lukáš 1:27–28). Mária bola zároveň hriešna ľudská bytosť, ktorá potrebovala Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa, rovnako ako všetci ostatní (Kazateľ 7:20; Rimanom 3:23; 6:23; 1. Jána 1:8).
Panna Mária nemala "nepoškvrnené počatie". Biblia nenaznačuje, že Máriino narodenie bolo niečo iné ako normálne ľudské narodenie. Mária bola panna, keď porodila Ježiša (Lukáš 1:34–38), ale nebola pannou natrvalo. Myšlienka večného panenstva Márie je nebiblická. Matúš 1:25, hovorí o Jozefovi: Nepoznal ju však, kým neporodila syna, ktorému dal meno Ježiš.
Mária zostala pannou až do Spasiteľovho narodenia, no neskôr mali Jozef a Mária spolu niekoľko detí. Ježiš mal štyroch nevlastných bratov: Jakuba, Jozefa, Šimona a Judáša (Matúš 13:55). Ježiš mal aj nevlastné sestry, hoci nie sú pomenované ani očíslované (Matúš 13:55–56). Boh požehnal Máriu a obdaril ju tým, že jej dal niekoľko detí, čo sa v tejto kultúre považovalo za najjasnejší znak Božieho požehnania pre ženu.
Raz, keď Ježiš hovoril, jedna žena v zástupe vyhlásila: "Blahoslavené lono, ktoré ťa nosilo, a prsia, ktoré ťa dojčili" (Lukáš 11:27). Pre Ježiša nikdy nebola lepšia príležitosť vyhlásiť, že Mária je skutočne hodná chvály a uctievania. Aká bola Ježišova odpoveď? "Naopak, blahoslavení sú tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho" (Lk 11:28). Podľa Ježiša bola poslušnosť Božiemu Slovu dôležitejšia ako uctievať ženu, ktorá porodila Spasiteľa.
Nikde v Písme Ježiš ani nikto iný nedáva Márii žiadnu chválu, slávu alebo uctievanie.
Alžbeta, Máriina príbuzná, chválila Máriu v Lukášovi 1:42–44, ale jej chvála je založená na požehnaní narodenia Mesiáša. V skutočnosti potom Mária vyslovila pieseň chvály Pánovi, vychvaľujúc Jeho pozornosť voči tým, ktorí sú pokorní, a Jeho milosrdenstvo a vernosť (Lukáš 1:46–55).
Mnohí veria, že Mária bola jedným z Lukášových zdrojov na napísanie jeho evanjelia (pozri Lukáš 1:1–4). Lukáš zaznamenáva, ako anjel Gabriel navštívil Máriu a povedal jej, že porodí syna, ktorý bude Spasiteľom. Mária si nebola istá, ako by sa to mohlo stať, keďže bola panna. Keď jej Gabriel povedal, že dieťa bude počaté z Ducha Svätého, Mária odpovedala: Som služobnica Pánova, nech sa mi stane podľa tvojho slova. A anjel od nej odišiel. (Lk 1,38). Mária odpovedala vierou a ochotou podriadiť sa Božiemu plánu.
Pri opise udalostí Ježišovho narodenia a reakcii tých, ktorí počuli zvesť pastierov o Ježišovi, Lukáš píše: Ale Mária si toto všetko uchovávala a premýšľala o tom vo svojom srdci. (Lk 2,19) Keď Jozef a Mária predstavili Ježiša v chráme, Simeon rozpoznal, že Ježiš je Spasiteľ, a vzdal Bohu chválu. Jozef a Mária žasli nad tým, čo Simeon povedal. Simeon tiež povedal Márii: Hľa, tento je určený mnohým v Izraeli na pád a na povstanie i na znamenie, ktorému budú odporovať a tvoju vlastnú dušu prenikne meč aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc. (Lukáš 2, 34-35)
Inokedy v chráme, keď mal Ježiš dvanásť rokov, bola Mária nahnevaná, že Ježiš tam zostal, keď jeho rodičia odišli do Nazareta. Boli zúfalí, keď Ho hľadali. Keď Ho našli, ešte v chráme, povedal, že musí byť v dome svojho Otca (Lukáš 2:49). Ježiš sa so svojimi pozemskými rodičmi vrátil do Nazareta a podriadil sa im. Opäť sa nám hovorí, že Mária si "všetky tieto veci uchovávala vo svojom srdci" (Lk 2:51). Vzkriesenie Ježiša muselo byť mätúce úsilie, no zároveň naplnené vzácnymi chvíľami, možno spomienkami, ktoré sa stali pálčivejšími, keď Mária lepšie pochopila, kto je Ježiš. Aj my si môžeme uchovať v srdci poznanie Boha a spomienky na Jeho pôsobenie v našich životoch.
Bola to Mária, ktorá požiadala Ježiša o zásah na svadbe v Káne, kde vykonal svoj prvý zázrak a premenil vodu na víno. Aj keď ju Ježiš spočiatku zdanlivo odmietal, Mária prikázala sluhom, aby urobili to, čo im povedal. Mala v Neho vieru (Ján 2:1–11).
Neskôr počas Ježišovej verejnej služby sa Jeho rodina začala znepokojovať. Marek 3:20–21 zaznamenáva: Potom vošiel do domu a znova sa zišiel zástup, takže si nemohli ani chleba zajesť. Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, prišli, aby ho odviedli, lebo hovorili, že sa pomiatol. Keď jeho rodina prišla, Ježiš vyhlásil, že jeho rodinou sú tí, ktorí konajú Božiu vôľu.
Zdá sa, že Mária verila v Ježiša počas celého jeho života. Bola prítomná na kríži, keď Ježiš zomrel (Ján 19:25), pričom nepochybne cítila, že jej dušu prenikne "meč", o ktorom Simeon prorokoval. Práve tam na kríži Ježiš požiadal Jána, aby slúžil ako Máriin syn, a Ján vzal Máriu do svojho domu (Ján 19:26–27). Mária bola s apoštolmi aj v deň Letníc (Skutky 1:14).
Po 1. kapitole Skutkov sa však o Márii už nikdy nehovorí.
Apoštoli nepriznali Márii významnú úlohu. Máriina smrť nie je zaznamenaná v Biblii. Nič sa nehovorí o tom, že Mária vystúpila do neba alebo že tam má vznešenú úlohu. Ako Ježišovu pozemskú matku by sme si Máriu mali vážiť, ale nie je hodná nášho uctievania.
Biblia nikde nenaznačuje, že Mária môže počuť naše modlitby alebo že môže byť pre nás prostredníkom u Boha. Ježiš je naším jediným zástancom a prostredníkom v nebi. (1. Timoteovi 2:5)
Ak by Mária ponúkla uctievanie, adoráciu alebo modlitby, povedala by to isté ako anjeli: Uctievajte Boha! (Pozri Zjavenie 19:10; 22:9) Sama Mária nám dáva príklad a smeruje svoje uctievanie a chválu iba Bohu.