Vatikánsky kódex (Codex Vaticanus), ktorý pochádza zo 4. storočia, je považovaný za jeden z najvýznamnejších biblických rukopisov. S výnimkou niekoľkých chýbajúcich častí obsahuje celý Starý aj Nový zákon.
Vpravo sa nachádza záver Evanjelia podľa Lukáša a začiatok Evanjelia podľa Jána.

Čo je textový výskum Starého zákona?
..............................................................................................................................................................................................................................................................

I. Biblia Hebraica od Rudolfa Kittela (BHK)
..............................................................................................................................................................................................................................................................

II. Biblia Hebraica Stuttgartensia (BHS)
..............................................................................................................................................................................................................................................................

III. Budúcnosť Biblie Hebraica: Projekt Biblia Hebraica Quinta (BHQ)
..............................................................................................................................................................................................................................................................

Čo je textový výskum Nového zákona?
..............................................................................................................................................................................................................................................................

I. Nestle-Alandovo Novum Testamentum Graece a jeho história
..............................................................................................................................................................................................................................................................

II. Grécky Nový zákon a jeho história
..............................................................................................................................................................................................................................................................

III. Výhľad do budúcnosti: Textový výskum Nového zákona pokračuje
..............................................................................................................................................................................................................................................................

Textový výskum Biblie
Úvod k odborným vydaniam Nemeckej biblickej spoločnosti
4
9
12
12
16
19
25
29

Čo je textový výskum Starého zákona?
Všetky spoľahlivé preklady Starého zákona (často označovaného ako Hebrejská Biblia – HB) do ktoréhokoľvek z dnešných jazykov musia vychádzať zo starovekých rukopisov, ktoré sa zachovali do súčasnosti. Dôležitou, no zložitou úlohou je určiť hebrejský (väčšina SZ) a aramejský text (časti kníh Daniel, Ezdráš a niekoľko ďalších veršov), ktorý je čo najvernejší pôvodnému zneniu. Táto úloha je náročná, pretože sa nezachoval žiadny dokument priamo od biblického autora (tzv. autograf), ale iba starostlivo vyhotovené, no nie dokonalé, neskoršie kópie.

Veľká časť prorockých spisov napríklad pochádza z 9. až 6. storočia pred Kr., no najstaršie fragmenty hebrejských a aramejských kópií, ktoré máme k dispozícii, pochádzajú až z 2. storočia pred Kr.

Už v 3. storočí pred Kr. bola Hebrejská Biblia prvýkrát preložená do gréčtiny – tzv. Septuaginta. Táto verzia je najstarším a najvýznamnejším nepriamym svedectvom o znení hebrejského/aramejského textu z tej doby. V nasledujúcich storočiach vznikli ďalšie staroveké preklady, najmä latinská verzia „Vulgáta“, sýrsky preklad „Pešitta“ a aramejský „Targum“.

Najstaršími priamymi svedkami hebrejského biblického textu sú rukopisy objavené od roku 1947 v Judskej púšti, ktoré boli ukryté v jaskyniach pri Kumráne na západnom okraji Mŕtveho mora. Tieto staroveké rukopisy zahŕňajú zvyšky približne 200 prepisov jednotlivých biblických kníh z obdobia medzi rokmi 150 pred Kr. až 70 po Kr.

Okrem jedného jediného úplného prepisu Knihy proroka Izaiáša sú biblické texty z Kumránu len fragmentmi, v ktorých možno vo väčšine prípadov rozpoznať len veľmi obmedzený počet čitateľných slov, často len niekoľko znakov.

Najstaršia úplná kópia celej Hebrejskej Biblie v podobe, ako ju poznáme dnes, je Codex Leningradensis z roku 1008. Ďalšia starobylá kópia, Aleppský kódex, pochádza približne zo sto rokov skôr (930 po Kr.), no, žiaľ, už nie je úplná. Codex Leningradensis a Aleppský kódex sú dvoma hlavnými príkladmi tzv. masoretského textu (MT; viď nižšie na s. 6–7).

Textový výskum Starého zákona sa usiluje identifikovať náhodné chyby, ako aj úmyselné zmeny v texte Hebrejskej Biblie, ktoré vznikli v priebehu dejín. Cieľom je, pokiaľ je to možné, tieto zmeny opraviť – najskôr identifikovaním odchýlok v prenose textu prostredníctvom porovnania existujúcich rukopisov medzi sebou a so starovekými prekladmi, a následne rekonštruovaním pôvodného znenia na základe prísnych vedeckých kritérií. (Postup používaný pri výskume textu Nového zákona je opísaný v nasledujúcej časti.)

Na základe dôkazov z rukopisov možno najpresnejšie dosiahnuť podobu hebrejského biblického textu, aká existovala okolo roku 200 pred Kr. Vzhľadom na neúplnosť dostupných textových svedectiev však túto najstaršiu formu textu nemožno v každom prípade rekonštruovať v rovnakej miere.

Aby bolo možné vytvoriť jednotnú tlačenú edíciu Hebrejskej Biblie, nemožno preto (na rozdiel od Nového zákona) vytvoriť textovú verziu opravenú podľa vedeckých kritérií. Oveľa vhodnejšie je vytlačiť podobu tzv. masoretského textu a tam, kde je to potrebné, uviesť existujúce textové varianty v tzv. kritickom aparáte v dolnej časti každej strany. V tomto aparáte možno taktiež zaznamenať vedecké návrhy na úpravu masoretského textu.

Biblia Hebraica Stuttgartensia (BHS), ktorá je výsledkom viac než 100 rokov výskumu textu Starého zákona, sa riadi týmto princípom. BHS je dnes celosvetovo používaná a uznávaná vedcami z kresťanského aj židovského prostredia ako veľmi spoľahlivá edícia hebrejského biblického textu. Slúži ako základ na výučbu duchovných v pôvodnom jazyku Starého zákona a je východiskom pre všetky uznávané moderné preklady Biblie.

Leningradský kódex. Ilustrácia zobrazuje jednu z bohato vyzdobených dekoračných strán na konci rukopisu. Citáty z masoretských pravidiel a biblických textov sú napísané v geometrických vzoroch. V strede sa nachádza poznámka pisára:
„Ja, Samuel ben Jakob, som prepísal tento kódex a doplnil bodkovanie a masoru ...“

Začiatky: Prvé vydanie Biblie Hebraica od Rudolfa Kittela (1906)
Okolo roku 1901 vypracoval študent Starého zákona Rudolf Kittel (1853–1929) z Lipska plán na kritickú edíciu Hebrejskej Biblie. Kittelova Biblia Hebraica (BHK) bola vydaná v roku 1906 v dvoch zväzkoch vydavateľstvom J. C. Hinrichs v Lipsku. Ako základ si Kittel vybral hebrejský takzvaný „Textus receptus“, upravený Jakobom ben Chayimom. Tento text bol verziou masoretského textu, ktorú v rokoch 1524/1525 vydal Daniel Bomberg vo Benátkach. Po storočiach od prvého vydania sa stal všeobecne uznávaným ako definitívny text Hebrejskej Biblie.

Kittel vytlačil tento hebrejský text so samohláskami a prízvukmi, ale bez masoretských komentárov a poznámok (Masorah Magna a Masorah Parva). Na spodku strán vložil stručný kritický aparát s textovými variantmi z iných známych masoretských rukopisov a starovekých prekladov (predovšetkým gréckej Septuaginty).

Významný míľnik: Tretie vydanie Biblie Hebraica od Rudolfa Kittela (1937)
V roku 1921 získala Württemberská biblická spoločnosť (WBA) práva na Kittelovu Bibliu Hebraica od vydavateľstva J. C. Hinrichs. Okrem dotlače existujúceho vydania sa od roku 1925 začala práca na jej revízii.

Paul Kahle objavil v Leningrade (dnešný Petrohrad, Rusko) Codex Leningradensis z roku 1008, ktorý bol najstarším úplne zachovaným masoretským rukopisom, a preto sa stal textovým základom tejto edície.

Kritický aparát bol rozdelený na dve časti:

• „mierne varianty a menej dôležité informácie“

• „skutočné textové zmeny a ďalšie významnejšie veci“

Takto bol čitateľovi poskytnutý prehľad o význame jednotlivých informácií.

Predovšetkým však okraje tejto tretej edície obsahovali Masorah Parva z Codexu Leningradensis, hoci bez ďalších úprav alebo vysvetlení.

Kompletná revízia vyšla vo vydavateľstve WBA v roku 1937 ako tretie vydanie Kittelovej Biblie Hebraica (BHK3). Toto vydanie položilo základy pre vysoké medzinárodné uznanie Biblie Hebraica a pripravilo pôdu pre neskoršiu edíciu BHS (Biblia Hebraica Stuttgartensia).

Jaskyne v Kumráne,
na severozápadnom okraji Mŕtveho mora.
V roku 1947 tu boli nájdené pozostatky rukopisov,
ktoré v mimoriadne suchých podmienkach prežili približne
dvetisíc rokov.

Codex Leningradensis, najstarší úplný rukopis Hebrejskej Biblie, z roku 1008.
Fotografia zobrazuje list 423 s koncom Knihy Rút a začiatkom Piesne piesní.

Ďalší vývoj BHK

Prvýkrát sa ako referenčné texty stali dostupné hebrejsko-aramejské rukopisy staršie približne o 1000 rokov ako Codex Leningradensis; tento objav priniesol úplne nový pohľad na históriu textov. Textové varianty rukopisov z Kumránu preto nemohli byť vynechané z Biblie Hebraica.

Z technických dôvodov však mohla byť sadzba BHK3 upravená len obmedzene. Navyše, hebrejské matrice použité na tlač BHK3 boli počas druhej svetovej vojny stratene alebo zničené.

Varianty z dvoch najlepšie zachovaných kumránskych textov – napríklad Zvitok Izaiáša (1QIsa) a Habakukov komentár (1QpHab), ktoré boli pre výskum mimoriadne dôležité – nemohli byť jednoducho začlenené do existujúceho aparátu.

Ako kompromis boli tieto kumránske varianty pridané od 7. vydania v roku 1951 ako tretia časť kritického aparátu, v okraji strán a iným typom písma.

Dotlače BHK v takejto podobe vychádzali až do polovice 70. rokov 20. storočia.

II. Biblia Hebraica Stuttgartensia (BHS)

II. Biblia Hebraica Stuttgartensia (BHS)
Ako najlepšie tlačené vydanie Hebrejskej Biblie bola BHK3 veľmi žiadaná. Samozrejme, v dôsledku nevyhnutného opotrebovania tlačových platní kvalita tlače BHK3 postupne klesala. Potreba úplného presadzenia textu sa začala prejavovať už koncom 50. rokov.

Revízia bola potrebná aj z obsahových dôvodov, najmä vzhľadom na rastúci počet fragmentov textov z Kumránu, ktoré sa v tom čase objavovali a boli publikované odborníkmi po celom svete.

Úlohu revízie BHK3 prevzali ako hlavní redaktori Karl Elliger (Tübingen) a Wilhelm Rudolph (Münster) v spolupráci s Hans-Peterom Rügerom (Tübingen) a medzinárodným tímom odborníkov na Starý zákon.

Nové vydanie bolo pre odlíšenie od predchádzajúceho označené prívlastkom „Stuttgartensia“. V dôležitých aspektoch Biblia Hebraica Stuttgartensia (BHS) nasledovala svojho predchodcu BHK3. Ako predtým, Codex Leningradensis slúžil ako textový základ.

Prvýkrát bol kódex vytlačený s úplnou verziou Masory, kriticky upravenou Gerardom E. Weilom. Poznámky Masorah Parva boli umiestnené v vonkajšom okraji, zatiaľ čo vhodne upravené zoznamy Masorah Magna vyšli v samostatnom zväzku, s číselným odkazovým systémom v aparáte BHS.

Na rozdiel od BHK3 boli textové varianty a navrhované opravy opäť zoskupené do jedného aparátu, ktorý bol však stručnejší a prehľadnejšie usporiadaný.

Technické požiadavky na túto prácu predstavovali veľkú výzvu pre WBA. Pre hebrejský text bolo potrebné získať a prispôsobiť špeciálne upravenú sadzobnú jednotku, vyrobiť vhodné písmo a správne zaškoliť sadzačov.

Prvý zväzok BHS vyšiel v roku 1969 a práca bola dokončená v roku 1977. Vďaka svojej vysokej spoľahlivosti a kvalite sa Biblia Hebraica Stuttgartensia (BHS) stretla s veľkým svetovým uznaním a dosiahla široké rozšírenie.

Dodnes zostáva jediným úplným odborným vydaním Codexu Leningradensis, s všetkými dôležitými textovými variantmi a navrhovanými opravami uvedenými v poznámkach pod čiarou.

III. Budúcnosť Biblie Hebraica:

Projekt Biblia Hebraica Quinta (BHQ)

Od prvého vydania BHS uplynuli tri desaťročia, počas ktorých sa v oblasti textového výskumu Starého zákona veľa zmenilo. Najdôležitejšie je, že všetky fragmenty kumránskych rukopisov boli teraz publikované; výskum gréckeho Septuaginty dosiahol značný pokrok; a je dostupné nové, kompletné vedecké vydanie latinskej Vulgaty. Zároveň sú dnes kladené odlišné očakávania na akékoľvek vydanie Hebrejskej Biblie. Najdôležitejšie je, že každé nové vydanie Hebrejskej Biblie musí jasne a spoľahlivo prezentovať všetky existujúce textové varianty, pokiaľ sú relevantné pre biblický preklad a exegézu. Týmto spôsobom bude vydanie čitateľovi umožňovať vytvoriť si vlastný názor na konkrétnu textovú situáciu. Naopak, subjektívne názory editora majú ustúpiť do pozadia a byť vždy jasne odlíšiteľné od prezentácie skutočných variantov.

Aparát novej Biblia Hebraica Quinta (BHQ), ktorá je momentálne zostavovaná a vydávaná medzikonfesionálnym tímom medzinárodných expertov, tieto princípy nasledovať. Vedúcim redakčného výboru je švajčiarsky textový vedec prof. Adrian Schenker. BHQ pokračuje v tradícii Kittelovej Biblia Hebraica a označuje sa – po prvých dvoch vydaniach BHK, nasledovaných BHK3 a BHS – prívlastkom „quinta“ ako svoje piate, úplne revidované vydanie. Textovým základom zostáva Codex Leningradensis, ktorého významné znaky sú teraz v tlači vyjadrené čo najpresnejšie, vrátane Masorah Parva a – po prvý raz – Masorah Magna.

Aparát, zostavený podľa vyššie uvedených princípov, obsahuje množstvo nových informácií. Po prvý raz BHQ zahŕňa sprievodný komentár, v ktorom redaktori vysvetľujú svoje textovo-kritické rozhodnutia, poskytujú preklad Masorah Magna a uvádzajú a diskutujú osobitosti Masorah Parva a Masorah Magna.

Po prípravnom období trvajúcom približne desať rokov vyšlo prvé zväzok BHQ v roku 2004; obsahuje všeobecný úvod do základných princípov BHQ a spracovania piatich Megillot (Rút, Pieseň piesní, Kazateľ, Pláč, Ester) vrátane komentára. Nasledovali Ezra-Nehemiáš vo vydanej podobe ako druhý zväzok v roku 2006, Deuteronómium v roku 2007, Príslovia v roku 2008, Dvanásti proroci v roku 2010, Sudcovia v roku 2011 a Genesis v roku 2015.

Doteraz vydané zväzky získali široké medzinárodné uznanie a sú považované za významný pokrok v textovom výskume Starého zákona. Ďalšie zväzky BHQ sa momentálne pripravujú.

Adrian Schenker O.P.
(*1939 v Zürichu),
profesor starozákonných štúdií v Fribourgu (Švajčiarsko),
v súčasnosti editor BHS a predseda redakčného výboru
pre nové vydanie Biblia Hebraica Quinta.

BHS a BHQ
Koniec knihy Rút a začiatok Piesne Šalamúnovej v Biblii Hebraica Stuttgartensia (vľavo)
a začiatok Piesne Šalamúnovej v Biblii Hebraica Quinta (vpravo).

1. Biblický text

2. Masora Parva

3. Masora Magna

4. Textovo-kritický aparát

Nad aparátom BHS obsahuje jednoduchý odkaz na zoznamy Masory Magna;
samotné zoznamy sú vytlačené v samostatnom zväzku,
zatiaľ čo BHQ (rovnako ako samotný Codex Leningradensis)
uvádza celý text Masory Parva aj Masory Magna
na ich príslušných miestach.