PAVOL Z TARZU V 2 KORINTSKÝM 2:17 

Cirkev, ktorá prijala masu obyvateľstva ríše, od cisára až po najpodlejšieho otroka, a žijúca uprostred všetkých svojich inštitúcií, prijala do svojho lona obrovské ložiská cudzieho materiálu zo sveta a z pohanstva... Hoci staroveké Grécko a Rím navždy padli, duch grécko-rímskeho pohanstva nevyhynul. Stále žije v prirodzenom srdci človeka, ktoré dnes ako vždy potrebuje znovuzrodenie Božím Duchom. Žije tiež v mnohých modlárskych a poverčivých zvyklostiach gréckych a rímskych cirkví, proti ktorým čistý duch kresťanstva od počiatku inštinktívne protestoval a bude protestovať, kým všetky pozostatky hrubého a rafinovaného modlárstva nebudú navonok i zvnútra prekonané, pokrstené a posvätené nielen vodou, ale aj duchom a ohňom evanjelia. —PHILIP SCHAFF, CIRKEVNÝ HISTORIK DEVÄTNÁSTEHO STOROČIA 

Smie človek okrádať Boha? Vy ma okrádate. Pýtate sa: ‚O čo ťa okrádame?‘ O desiatky a pozdvihované obetné dary. Preto vás stíha kliatba, lebo ma okrádate vy, celý tento národ. Prinášajte celé desiatky do zásobárne. Keď bude potrava v mojom dome, potom ma vyskúšajte,“ vraví Hospodin zástupov, „či vám neotvorím okná nebies a nevylejem na vás nadmieru požehnania. A bude po nedostatku.  

Malachiáš 3:8-10

Zdá sa, že táto pasáž je obľúbeným biblickým textom mnohých kresťanských vodcov, najmä keď je dávanie pri odlive. Ak ste strávili nejaký čas v súčasnom kostole, počuli ste túto pasáž čítať z kazateľnice pri mnohých príležitostiach. Zamyslime sa nad rétorikou, ktorá k tomu patrí: "Boh vám prikázal, aby ste verne dávali desiatky. Ak nedávate desiatok, okrádate všemohúceho Boha, a vystavil si sa kliatbe. 

Vaše desiatky a obete sú potrebné, aby Božie dielo mohlo pokračovať! ("Božie dielo," samozrejme, zahŕňa platenie pastoračného personálu a platenie mesačného účtu za elektrinu, aby sa budova udržala nad vodou.) 

Aký je výsledok tohto druhu tlaku? Boží ľud je presvedčený, aby každý týždeň dával desatinu svojich príjmov. Keď tak urobia, cítia, že urobili Boha šťastným. A môžu očakávať, že ich finančne požehná. Keď zlyhajú, cítia, že sú neposlušní a obávajú sa, že sa nad nimi vznáša finančná kliatba. Ale urobme pár krokov späť a položme si prenikavú otázku: Učí nás Biblia dávať desiatky? A sme duchovne povinní financovať pastora a jeho zamestnancov? Odpoveď na tieto dve otázky vás môže šokovať.

Mnohí kresťania nemajú ani tú najzahmlenejšiu predstavu o tom, čo Biblia učí o desiatku. Poďme sa teda na to pozrieť. Slovo desiatok jednoducho znamená desiaty diel. Pán zaviedol tri druhy desiatkov pre Izrael ako súčasť ich daňového systému. Sú to: 

Desiatok z úrody zeme na podporu levitov, ktorí nemali dedičstvo v Kanáne.

Desiatok z úrody zeme na sponzorovanie náboženských sviatkov v Jeruzaleme. Ak bola produkcia pre rodinu príliš zaťažujúca na to, aby ju niesla do Jeruzalema, mohli ju premeniť na peniaze.

Desiatok z úrody pôdy vyzbieraný každý tretí rok pre miestnych levitov, siroty, cudzincov a vdovy. 

Toto bol biblický desiatok. Boh prikázal Izraelu, aby každý rok dával 23,3 percenta svojho príjmu, nie 10 percent. Tieto desiatky pozostávali z úrody pôdy – ktorá zahŕňala semeno zeme, ovocie zeme a stádo. Bol to produkt krajiny, nie peniaze.

Je možné vidieť jasnú paralelu medzi izraelským systémom desiatkov a moderným daňovým systémom prítomným v Amerike. Izrael bol povinný podporovať svojich národných robotníkov (kňazov), ich sviatky (festivaly) a svojich chudobných (cudzincov, vdovy a siroty) svojimi ročnými desiatkami. Väčšina moderných daňových systémov slúži podobnému účelu. 

Po Ježišovej smrti boli všetky obrady, ktoré patrili Židom, pribité na Kristov kríž a pochované, aby už nikdy neboli použité na naše odsúdenie. Z tohto dôvodu nikdy nevidíme kresťanov v Novom zákone dávať desiatky, rovnako ako ich nevidíme obetovať kozy a býky, aby prikryli svoje hriechy. 

Apoštol Pavol píše: Aj vás, ktorí ste boli mŕtvi v previneniach a neobriezke svojho tela, oživil spolu s ním, keď nám odpustil všetky previnenia, keď vymazal dlžobný úpis, ktorý svojimi nariadeniami svedčil proti nám, a úplne ho zrušil tým, že ho pribil na kríž. Odzbrojil a verejne odhalil kniežatstvá a mocnosti a cez Krista nad nimi zvíťazil. Nech vás teda nikto nesúdi za jedenie a pitie, ani za sviatky, novmesiace, ani za soboty. To sú tiene budúcich vecí, ale skutočnosť je Kristova. 

Kolosanom 2, 13-17

Desiatky patrili výlučne Izraelu podľa Zákona. Pokiaľ ide o finančné správcovstvo, vidíme, že svätí v prvom storočí veselo dávajú podľa svojich schopností – nie poslušne z príkazu. Dávanie v ranej cirkvi bolo dobrovoľné. A tí, ktorí z nej mali úžitok, boli chudobní, siroty, vdovy, chorí, väzni a cudzinci.

Počujem, ako niekto práve teraz vzniesol nasledujúcu námietku: Ale čo Abrahám? Žil pred Zákonom. A vidíme, ako dáva desiatok veľkňazovi Melchisedekovi (Genesis 14:17- 20). Nevyvracia to váš argument, že desiatok je súčasťou Mojžišovho zákona? Po prvé, Abrahámov desiatok bol úplne dobrovoľný. Nebolo to povinné. Boh to neprikázal tak, ako to urobil desiatkom pre Izrael. 

Po druhé, Abrahám vyberal desiatky z koristi, ktorú získal po konkrétnej bitke, ktorú vybojoval. Nedával desiatky z vlastného pravidelného príjmu alebo majetku. Abrahámov akt desiatku by bol podobný tomu, ako keby ste vyhrali v lotérii alebo mega jackpote, alebo dostali pracovný bonus a potom dali z toho desiatok. 

Po tretie, a to je najdôležitejšie, toto je jediný zaznamenaný čas, kedy Abrahám dal desiatok zo svojich 175 rokov života na tejto zemi. Nemáme žiadne dôkazy o tom, že by niečo také urobil znova. Následne, ak chcete použiť Abraháma ako "dôkazný text" na tvrdenie, že kresťania musia dávať desiatky, potom ste povinní desiatok dávať iba raz! 

To nás privádza späť k často citovanému textu v Malachiášovi 3. Čo tam hovoril Boh? Po prvé, táto pasáž bola nasmerovaná na staroveký Izrael, keď boli pod Mojžišovým zákonom. Boží ľud zadržiaval desiatky a obete. Zvážte, čo by sa stalo, keby veľká časť Američanov odmietla platiť dane z príjmu. Americké právo to považuje za lúpež. Tí, ktorí budú uznaní vinnými, budú potrestaní za krádež od vlády. 

Rovnakým spôsobom, keď Izrael zadržiaval dane (desiatky), kradol Bohu – Tomu, ktorý zaviedol systém desiatkov. Pán potom prikázal Svojmu ľudu, aby priniesol desiatky do skladu. Sklad sa nachádzal v chrámových komnatách. Komory boli oddelené, aby držali desiatky (ktoré boli výrobou, nie peniazmi) na podporu levitov, chudobných, cudzincov a vdov.

Všimnite si kontext Malachiáša 3:8-10. Vo verši 5 Pán hovorí, že bude súdiť tých, ktorí utláčajú vdovu, bezotcov a cudzincov. Hovorí: Prídem vás však súdiť, hneď usvedčím čarodejníkov, cudzoložníkov, krivoprísažníkov a tých, čo nádenníkovi ukracujú mzdu, utláčajú vdovu a sirotu, tých, čo cudzinca zbavujú práva a neboja sa ma,“ vraví Hospodin zástupov.

Vdovy, bezotcov a cudzinci boli právoplatnými príjemcami desiatku. Pretože Izrael zadržiaval jej desiatky, previnil sa ignorovaním potrieb týchto troch skupín. Tu je Božie srdce v Malachiášovi 3:8-10: Stavia sa proti útlaku chudobných. 

Koľkokrát ste počuli pastorov na to poukázať, keď kázali o Malachiášovi 3? To znamená, že desiatky boli dané na podporu vdov, bezotcov, cudzincov a levitov (ktorí nič nevlastnili).