Z rúk protestantských a katolíckych kresťanov sa preliali rieky krvi pre doktrinálne zložitosti súvisiace so svätým prijímaním. Večera Pánova, kedysi vzácna a živá, sa na stáročia stala centrom teologických diskusií. Tragicky sa od dramatického a konkrétneho obrazu Kristovho tela a krvi posunulo k štúdiu abstraktného a metafyzického myslenia.
Nemôžeme sa zaoberať teologickými drobnosťami, ktoré obklopujú Večeru Pánovu v tomto článku. Ale protestanti (rovnako ako katolíci) zjavne nepraktizujú večeru tak, ako sa to dodržiavalo v prvom storočí.
Pre prvých kresťanov bola Večera Pánova:
Slávnostným spoločným jedlom
Nálada bola oslavná a veselá
Počas jedla lámali chlieb a podávali si ho
Jedlo sa zakončilo, keď pohár prešiel okolo
Večera Pánova bola v podstate kresťanská hostina – a nebolo žiadneho duchovného, ktorý by úradoval.
Dnes nás tradícia prinútila brať večeru ako:
Jazykový náprstok hroznovej šťavy
Maličký, bezchutný kreker
V slávnostnej atmosfére s dôrazom na pamätanie si hrôz smrti Pána a reflexiu o vlastných hriechoch
Okrem toho nás tradícia naučila, že prijímanie Večere Pánovej môže byť nebezpečné. Preto by mnohí súčasní kresťania nikdy nepristúpili k prijímaniu bez prítomnosti vysväteného duchovného.
Často poukazujú na 1. Korinťanom 11:27–33. Vo verši 27 apoštol Pavol varuje, aby sa nezúčastňovali „nedôstojne“ Ale v tomto prípade hovoril s tými, ktorí:
Nečakali na chudobných bratov pri jedení
Opíjali sa vínom a tým zneucťovali večeru.
SKRÁTENIE JEDLA
Tak prečo bolo celé jedlo nahradené obradom, ktorý zahŕňal iba chlieb a pohár?
Tu je príbeh.
Ranocirkevná prax
V 1. a na začiatku 2. storočia raní kresťania nazývali Večeru Pánovu „sviatkom lásky“.
Brali chlieb a kalich v kontekste sviatočného jedla.
Približne v čase Tertulliana sa chlieb a pohár začali oddeľovať od jedla.
Koncom 2. storočia bolo toto oddelenie úplné.
Dôvody zmeny
Niektorí učenci tvrdia, že kresťania upustili od jedla, lebo chceli zabrániť znesväteniu Eucharistie neveriacimi. To môže byť čiastočne pravda, ale pravdepodobnejší je vplyv pohanských rituálov, ktoré odstránili večeru z radostnej a nenáboženskej atmosféry domáceho jedla.
Vo 4. storočí bol sviatok lásky zakázaný.
Zmena názvov a vnímania
S upustením od jedla zmizli výrazy „lámanie chleba“ a „Večera Pánova“.
Nahradil ich výraz Eucharistia.
Irenej (130–200) prvý nazval chlieb a kalich obeťou.
Odvtedy sa stôl vnímal ako oltár, nie ako spoločné miesto hostiny.
Od spoločného k rituálnemu
Večera prestala byť spoločenským podujatím.
Stala sa kňazským rituálom, ktorý sa mal sledovať z diaľky.
Vo 4. a 5. storočí sa objavil pocit bázne a strachu zo svätého stola.
Radosť sa vytratila. Zostala náboženská prísnosť a mystika.
Vplyv pohanských tajomstiev a mystika
Vplyv pohanských náboženstiev viedol ku zbožšteniu chleba a kalicha.
Začali byť vnímané ako sväté predmety.
Verilo sa, že kňaz má moc privolať Boha na oltár a uzavrieť ho do kúsku chleba.
Zmena významu slova „telo“
Do 10. storočia „telo“ označovalo:
Fyzické telo Ježiša
Cirkev
Eucharistický chlieb
Po 10. storočí sa prestalo „telo“ používať pre cirkvi ako spoločenstvo.
Význam sa sústredil výlučne na Ježišovo fyzické telo a chlieb Eucharistie.
Zrodenie transsubstanciácie
Vo 4. storočí bola rozšírená viera, že chlieb a víno sa menia na telo a krv Pána.
Transsubstanciácia bola teologická doktrína vysvetľujúca, ako táto zmena prebieha.
Rozvinula sa od 11. do 13. storočia.
Strach a úcta – namiesto spoločenstva
S transsubstanciáciou prišiel strach a zbožná bázeň.
Verilo sa, že chlieb sa stáva Bohom.
Večera Pánova sa stala exkluzívnym posvätným rituálom.
Bola vyňatá z rúk Božieho ľudu a odovzdaná kňazom.
Stredoveký katolicizmus aj v protestantizme
Aj protestantskí kresťania, hoci odmietli obetný charakter večere, zachovali mnohé katolícke prvky:
Kúsok chleba (alebo sušienka) a pohár šťavy alebo vína
Pochmúrna atmosféra
Pastor vyzýva na sebareflexiu ohľadom hriechu (vplyv Jána Kalvína)
Duchovné rúcho pastora a recitovanie slov ustanovenia: „Toto je moje telo...“
S drobnými úpravami je táto prax prenesená verzia stredovekého katolicizmu.
ZÁVER
Večera Pánova, keď sa oddelí od svojho pôvodného kontextu – spoločného jedla – sa mení na zvláštny, až pohanský obrad.
Z priateľského spoločného zážitku sa stala:
prázdny rituál vedený duchovným,
morbídne náboženské cvičenie bez radosti,
individualistický obrad bez spoločenského rozmeru.
Z rodinného stola k liturgickému pódiu
Ako výstižne poznamenal jeden učenec:
„Nie je pochýb o tom, že Večera Pánova sa začala ako rodinné jedlo alebo jedlo priateľov v súkromnom dome. Zmenila sa zo skutočného jedla na symbolické jedlo. Prešla z laickej funkcie na prepracovanú nádheru.“
Čo hovorí Nový zákon?
V celom Novom zákone nie je žiadna zmienka o tom, že by vedenie Večere Pánovej malo byť výsadou určitej osoby alebo duchovného úradu.
Večera Pánova nebola o pozícii – bola o spoločenstve.
Varovanie z minulosti
Keď sa Izrael vzdialil od pôvodného Božieho plánu, prorok zvolal:
„Zastavte sa na cestách, pozerajte a skúmajte dávne chodníky. Kde je dobrá cesta, po nej choďte, a nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ (Jeremiáš 6:16)
Ale ľudia odpovedali:
„Nepôjdeme!“
Otázka pre nás dnes
Môžeme sa aj my vyhnúť márnym ľudským tradíciám
a vrátiť sa k tým svätým, jednoduchým a životodarným praktikám, ktoré nám zanechal Ježiš Kristus a jeho apoštoli?
